O nás

História nášho Centra pre deti a rodiny

Nahliadnuc o niekoľko rokov späť sa v nás vynárajú nostalgické spomienky na to, čo všetko sme zažili, čo sme po sebe zanechali a ako ťažko sme „bojovali“, aby bol dnešok nášho detského domova takým, akým je. História nášho Centra pre deti a rodiny.

Úplné začiatky nášho Centra pre deti a rodiny siahajú do roku 1991, kedy bol 10. september 1991 naším „prvým“ dňom. S vtedajším názvom Detský domov pôsobil v obci  Zamagurského kraja v Spišských Hanušovciach . Začiatky nášho Centra pre deti a rodiny neboli ľahké, ale dnes môžeme všetci povedať, že námaha tých, ktorí sa zaslúžili o podporu a zriadenie nášho zariadenia stála za to. Najskôr mal vtedajší Detský domov 12 detí vo veku 3 – 6 rokov, neskôr žiaľ počet detí rástol a veková hranica prijatých detí sa posúvala nižšie. Denne zápasil o zabezpečenie finančných prostriedkov a to sa mu predovšetkým vďaka štedrosti sponzorov aj darilo. Obyvateľom obce osudy detí nezostali ľahostajné. Pôsobenie detského domova v malej obci sa dotklo ľudí, ktorí deti denne navštevovali a svojou starostlivosťou deťom približovali život v bežných rodinách. Každému dieťaťu bez ohľadu na jeho pôvod a zdravotný stav poskytli hrejivé slová a láskavé objatia.

Od roku 2000 začali vtedajšie detské domovy vstupovať do procesu transformácie z internátneho typu na typy rodinné. Najpodstatnejšou zmenou tohto procesu bolo vytvorenie samostatne usporiadaných skupín s počtom 8 – 10 detí. Od roku 2005 sa naším novým bydliskom stalo mesto Spišská Belá. Vtedy Centrum pre deti a rodiny pôsobilo v kmeňovej budove, v ktorom boli vytvorené 2 samostatne usporiadané skupiny s počtom 11 detí do 3 rokov a 12 detí predškolského veku a satelitný dom so samostatne usporiadanou skupinou 12 detí školského veku. Súčasťou nášho Centra pre deti a  rodiny sa od roku 2008 stala aj sieť profesionálnych náhradných rodín. V roku 2016 sa 2. samostatne usporiadaná skupina presťahovala z kmeňovej budovy do rodinného domu v Spišskej Belej. V areáli tohto rodinného domu sa nachádza aj samostatné bývanie pre mladých dospelých, ktoré toho času obývali 4 mladí dospelí. Centrum pre deti a rodiny má v súčasnosti zriadené 3 samostatne usporiadané skupiny. 2 samostatne usporiadané skupiny sídlia v rodinných domoch v Spišskej Belej a jedna samostatne usporiadaná skupina v Starej Ľubovni. V priestoroch kmeňovej budovy Centra pre deti a rodiny máme vytvorenú skupinu na dobrovoľné pobyty detí.

Súčasnosť Centra pre deti a rodiny

List od detí

Sme deti z Centra pre deti a rodiny v malom meste severovýchodného Slovenska, zo Spišskej Belej a Starej Ľubovne. Pri návrate zo školy nám vždy padne pohľad na pekný výhľad Vysokých Tatier, ktoré toto naše malé, ale pekné mestečko ponúka. Súčasťou každého nášho rodinného domu je  veľký dvor, na ktorom často hrávame futbal, s mladšími deťmi sa hrávame na ihrisku, alebo si opekáme chutné dobroty. „Niekedy“ ☼ pomáhame vychovávateľom pri vešaní bielizne alebo okopávaní skalky a jej drobných kvetín.

Spolu môže v našom Centre pre deti a rodiny bývať až 69 detí.

Naše každodenné dni sú plné. Plné zážitkov, školských starostí, ale aj kamarátskych bláznovstiev, ktoré väčšina iných – „bežných“ detí nepozná. My vieme, čo je to sila skupiny, vieme, čo je to držať spolu, aj keď sa vieme pohádať. Poznáme silu vzájomného priateľstva, radosť, ALE AJ HNEV. Nechápeme často, prečo sa veci okolo nás dejú tak, že nemôžeme poznať aj silu RODINY.

Skutočná sila detí z detských domovov je v tom, že sa dokážu v tých najťažších chvíľach vzájomne podporiť a podržať. NAŠA sila aj napriek nepochopení rodičov a často nepoznaní ich lásky je, že ROZDÁVAME neopakovateľnú RADOSŤ.

Spev, tanec a hudba je NAŠÍM ŽIVOTOM.

NEROBÍME ROZDIELY MEDZI NÁRODNOSŤAMI. Priatelíme sa všetci rovnako, dokonca medzi nami niekedy dochádza aj k vzájomnej láske.

Vieme, čo je to smútok, ozajstný hnev a nenávisť, obrovská strata, či naopak skutočná nádej. Aj keď sme si prešli akýmikoľvek strasťami a úskaliami nášho života, vždy čakáme na LEPŠÍ ZAČIATOK.

„Nikdy sa nepozerať na to, čo bolo včera, ale tešiť sa, čo bude zajtra.“
„Aj keď som prežil svoj pád, vstanem a idem ďalej.“
„Na pomoc nečakám, ale usilujem sa o vynaliezavosť v každej chvíli.“
„Priateľstvo je ako slnko, ktoré aj keď ho nevidíš, ale vieš, že stále svieti.“

S pozdravom “Smejkovia”
zo Spišskej Belej