Veľmi radi by sme sa aj my chceli podeliť so zážitkami z našich posledných dní, s tým, ako ich trávime, čo nás teší a trápi, s čím zápasíme, aj s čím sa pochválime.
Začiatky vypuknutia nákazy nás veľmi vystrašili, no vďaka duchaprítomnosti a šikovnosti našej p. riaditeľky sme zmobilizovali všetky sily, uskutočnili zásoby základných potravín, vybehali všetky dostupné ochranné a dezinfekčné prostriedky, zaviedli sklad, vybrali šijacie stroje a začali vyrábať látkové rúška. Veľmi ďakujeme našim vychovávateľkám – tete Táni, ktorá okrem šitia rúšok pre naše deti mala plné ruky práce šitím rúšok aj pre nemocnicu Poprad, tete Lucke, Ivetke, Zuzke, Janke a profesionálnym náhradným mamám, ktoré vytvorili dostatok ochranných rúšok pre všetky naše deti. Veľmi nám pomohla aj externá pomoc prostredníctvom tety Betky a p. Evky Tabajovej, ktorá naším deťom ušila 75 ochranných rúšok a nadácii Chemosvit za dodanie ochranných rúšok s koloidným striebrom.
Práve v tejto chvíli sa preukázala ochota a pracovitosť našich zamestnancov, ktorí doteraz všetci v plnom počte denne dochádzajú za prácou, aby sa mohli starať a byť s našimi deťmi, za čo sme im veľmi vďační, pretože pochopili, že ich práca je poslaním a vykonávajú ju s plným nasadením aj v takýchto náročných skúškach. Väčšina zamestnancov vyjadrila súhlas, že aj v čase karantény vedia byť dostupní v práci nepretržite 24 hodín denne. Výstražný Krízový plán nás sprevádza denne na každom kroku a v našich domoch sa rozlieha „vôňa“ čistoty a dezinfekcie, každý zamestnanec pristúpil k plneniu tohto plánu veľmi zodpovedne s uvedomením si toho, že najviac musíme ochrániť naše deti, priestory denne dezinfikujú a upratujú.
Napriek tomu v nás tíško prebýva neustála obava, čo ak? Nechceme si ani pomyslieť na ten najhorší scenár, no naše vedenie neustále pracuje na zabezpečení vhodných pracovných podmienok, prispôsobením rozpisu služieb vychovávateľov, tak aby neboli preťažení a mali dostatok času na prácu s deťmi. Napriek tomu, že im väčšinu času zaberie suplovanie učiteľov si vedia nájsť čas aj na spoločné aktivity s deťmi – pohyb v prírode, zapájanie sa do projektov poďakovania zdravotníkom, skrášľovaniu okolia, učeniu sa samostatnosti a prípravy na osamostatnenie, či vymýšľaní rozprávok a aktivitám v domčekoch v prípade nepriaznivého počasia.
Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách, napriek tomu je tu obava, čo ak naše deti prestane táto situácia bez školy baviť a nastane ponorka, čo ak niekto z našich detí alebo zamestnancov ochorie, čo ak naši zamestnanci zostanú nespokojní, vyhorení, čo deti v profesionálnych náhradných rodinách, čo ak ….. Zatiaľ to deti aj zamestnanci zvládajú, ale to sú v takýchto podmienkach iba vyše 2 týždňov a je tu predpoklad, že sa nám to predĺži….. Nevieme s čím všetkým ešte budeme zápasiť, no pokiaľ bude medzi nami vládnuť spolupatričnosť, tímová práca a zodpovedný prístup a láska k našej práci veríme, že to všetci spoločne zvládneme.
deti a zamestnanci CDR Spišská Belá